Čo sa stane, ak sú zničené všetky mangrovy? Vedec z rastlín vysvetľuje
Okrem zvýšenia zraniteľnosti pobrežných komunít bude pokles mangrovníkov ohrozovať aj ďalšiu rozmanitosť organizmov, ktorú podporuje.

26. júl sa každoročne oslavuje ako Deň ochrany mangrovového ekosystému. Bol prijatý počas 38. zasadnutia generálnej konferencie UNESCO konanej v roku 2015 a je dôležitým krokom k šíreniu povedomia o mangrovoch a ich ochrane.
Tu je rýchly pohľad na to, čo sú mangrovy a prečo sú dôležité. Dr. Ajay Kumar, odborný asistent rastlinných vied na Ústrednej univerzite v Kerale, ktorý študuje genetiku adaptácie mangrovníkov, vysvetľuje:
Mangrovy sú skupinou jedinečných rastlín, ktoré sú prispôsobené prechodovej zóne medzi pevninou a morom a sú distribuované v pobrežných oblastiach takmer 118 krajín, väčšinou v trópoch a subtrópoch. Sú nevyhnutné pre prežitie pobrežných komunít z mnohých dôvodov, pretože poskytujú ľudstvu veľký počet tovarov a služieb vrátane príležitostí na živobytie mnohých komunít.
Ako si značíme Svet#MangroveDay, stiahnite si Stav sveta#Mangroveod@Mangrovy https://t.co/UplLGx2YzD
Ľudia a mangrovníky majú dlhú históriu spoločného prosperovania.@UNDPThailandsplnomocňuje pobrežné komunity, aby zaistili udržateľné využívanie mangrovníkov@CIFOR @FAOForestry pic.twitter.com/dGwwVEjqgz- Renaud Meyer (@renaudmeyer)26. júl 2021
Mangrovy poskytujú živobytie viac ako 120 miliónom ľudí na celom svete. Podporujú veľký počet ďalších organizmov, ktoré sú tiež jedinečne prispôsobené prílivovým oblastiam medzi pevninou a morom.
O mangrovových ekosystémoch je tiež známe, že zachytávajú tony uhlíka, čím prispievajú k zmierňovaniu globálnych klimatických zmien. Ich rozsiahle korene chránia pobrežné komunity tým, že pôsobia ako biologické štíty, najmä počas morských vĺn, cunami a cyklónov. Jedinečné korene mangrovníkov chránia vodu pred vstupom do osídlených oblastí. Sú neoddeliteľnou súčasťou ľudských životov. Bez mangrovníkov si nevieme predstaviť prežitie pobrežných komunít.
Aké sú existujúce hrozby pre mangrovy?
Mangrovy prichádzame rýchlejšie z viacerých dôvodov, ako je nadmerné používanie, konverzia na poľnohospodárstvo, ťažba dreva, priemyselné osady, výstavba ciest a znečistenie plastmi.
#Mangrovymôže pokrývať iba 12% svetového pobrežia, ale tieto stromy odolné voči soli môžete spozorovať z vesmíru!
Monitorovanie mangrovových porastov pomocou satelitov a#GlobalMangroveWatch, pomáha vedcom zbierať informácie o globálnom stave týchto pobrežných stromov https://t.co/Ut2sKwCv5E
- Global Mangrove Alliance (@Mangroves)3. augusta 2021
Globálne otepľovanie a zvyšovanie hladiny morí môže viesť k ďalšiemu ponáraniu mangrovníkov a štúdie ukázali, že mangrovové porasty sú v priebehu času tlačené na pevninu kvôli nárastu hladiny mora. Pohyb na pevninu je však obmedzený ľudskými sídlami a inými priemyselnými aktivitami. Preto môžu byť mangrovy stlačené na úroveň, kde ich konzervácia a obnova nemusí byť možná.
Čo sa stane, ak sú zničené všetky mangrovy?
Okrem zvýšenia zraniteľnosti pobrežných komunít bude pokles mangrovníkov ohrozovať aj ďalšiu rozmanitosť organizmov, ktorú podporuje. Napriek tomu, že niekoľko štúdií v minulosti naznačovalo, že pobrežné oblasti chránené mangrovníkmi sú menej náchylné na škody spôsobené cunami, ako bez mangrovníkov, stále sa zmenšujú. Mangrovy sú základnou súčasťou lepšej stratégie obnovy v reakcii na morské búrky, cunami a cyklóny.
Niektoré krajiny stratili v rokoch 1980 až 2005 viac ako 40% mangrovníkov, často kvôli rozvoju pobrežia.
Rastúca potreba chrániť mangrovové systémy sa stáva naliehavou kvôli ich veľkým výhodám.#ForNature
https://t.co/tgu39wHLtH pic.twitter.com/hOenD5rXAs- Program OSN pre životné prostredie (@UNEP)28. júla 2021
Existujú nejaké globálne snahy o zachovanie?
Save Our Mangroves Now (Spoločné úsilie BMZ, WWF a IUCN) je iniciatíva zameraná na zastavenie úpadku globálnych mangrovníkov. Aj keď sa mnohé krajiny v súčasnosti zameriavajú na šírenie povedomia o mangrovoch a ich ochrane, s ich obnovou súvisí niekoľko výziev.
Napríklad v Kerale sa väčšina mangrovníkov nachádza na súkromných pozemkoch vo vlastníctve ľudí a je ťažké presadzovať zákony na súkromných pozemkoch. Je však možné vytvoriť informovanosť miestnych obyvateľov o dôležitosti mangrovníkov; poskytovanie správcovských úloh pobrežným komunitám a ich motivácia aj peňažnými výhodami. Vlastníkom pozemkov môžu byť poskytnuté aj daňové výhody na ochranu najdôležitejších a jedinečných ekosystémov pobrežných oblastí.
Nachádzame sa v kritickom desaťročí pre zmenu.#Mangrovysú domovom tisícov druhov a je na nich závislých viac ako 120 miliónov ľudí.
Spolu môžeme rásť#RootsOfHopepo celom svete hnutie zamerané na obnovu biodiverzity, obohacovanie živobytia a riešenie problémov#klimatická kríza.pic.twitter.com/5jbAHcCYly
- Uložte naše mangrovy teraz! (@MangrovesNow)29. júla 2021
Okrem vytvárania povedomia, posilňovania právnych rámcov, zvyšovania spolupráce medzi rôznymi krajinami a vzájomného zapájania osvedčených postupov sú potrebné aj vedecké štúdie so zameraním na pochopenie ich mechanizmov na prispôsobenie sa meniacim sa klimatickým režimom, najmä kolísajúcej slanosti mora, pokles sladkej vody do ústia riek a rast globálnych teplôt. Je nevyhnutné identifikovať regionálne nedostatky v oblasti ochrany a navrhnúť lepšie stratégie na ich ochranu. Je potrebné navrhnúť spoločnú globálnu stratégiu s vytýčenými cieľmi, aby sme ušetrili naše mangrovové porasty pre lepšiu a udržateľnú budúcnosť.